SAMOZREJMOSŤ ALEBO DAR?

            Benediktín Notker Wolf rád pozoruje ľudí v ich každodennom živote. Tu je jeden z jeho postrehov: „Na svojich cestách zisťujem zaujímavé veci. Ľudia v chudobných krajinách, ako je Afrika alebo India vyzerajú omnoho šťastnejší ako my. Tak krásne sa radujú – dokážu sa úplne rozžiariť a radi sa smejú. U nás, v Európe, sa s takou radosťou veľmi nestretávam. Skôr stretávam ľudí unudených, zachmúrených, s kadejakými výhradami voči životným podmienkam. Pýtam sa: ako je to možné? Majú sa snáď ľudia v Indii či Afrike lepšie ako my?

            Rozhodne nie, ale to, čo my považujeme za niečo úplne samozrejmé, je pre nich dôvodom k radosti. To, čo si my sotva povšimneme, je pre nich cenným darom. Boli by ste prekvapení, ako dlho vydrží dieťaťu v Afrike malá radosť! Ako vďačne reagujú na malý dar i dospelí! Ako sme na tom my a naše deti? Plesá im srdce radosťou, keď vstúpia do hypermarketu a vidia preplnené regály? Žiaria im oči radosťou, keď si v reštaurácii prečítajú jedálny lístok a majú si vybrať z lákavej ponuky jedál? Pravdepodobne nie. Samotný nadbytok zjavne k šťastiu nevedie.

            Vďačnosť však prináša radosť. Pocit, že sme obdarovaní, robí človeka šťastným. Ak vieme, že za všetko vďačíme Božiemu požehnaniu, môžeme prežívať pravú radosť. Lebo vďačnosť je najlepším receptom na šťastie.“